Tango fenomén

Argentínske tango je vesmír sám o sebe. Skladá sa z hudby, tanca, spevu a poézie. Zrodilo sa v druhej polovici 19. storočia, okolo roku 1870, na predmestiach Buenos Aires. Tie boli osídlené imigrantmi, ktorí prišli skúsiť šťastie za „veľkú mláku". Prvými tanečníkmi tanga, tangueros, boli muži, ktorí tancovali spolu v pároch. Aj pre tento fakt bolo tango spočiatku zakázané a nesmelo sa tancovať na verejnosti. Uplynulo veľa času, než si tento tanec našiel svoju cestu aj mimo pracujúcu triedu a prerazil do vyšších spoločenských kruhov.

Na začiatku 20. storočia, počas éry známej ako „La Belle Epoque", bol Paríž kolískou kultúry vo vtedajšej Európe. Argentínska smotánka upierala oči k dianiu v ňom ako k veľkému vzoru. Takže hneď, ako sa tango uchytilo vo Francúzsku, prijala ho i stredná a vyššia trieda v Argentíne, dokonca s určitým pocitom hrdosti, keďže jeho pôvod neodmysliteľne patril k ich vlasti. Z Francúzska sa tento tanec rozšíril do Európy a postupne aj do celého sveta. Začali sa vytvárať prvé tango orchestre. Aj vďaka nim sa melódie bandoneónu rozšírili a v štyridsiatych rokoch zdomácneli v rôznych končinách sveta.

„Zlatý vek tanga", ako sa tomuto obdobiu začalo neskoršie hovoriť, ovplyvnil skoro každú vrstvu spoločnosti v Argentíne. Veľké orchestre a stále viac a viac obľúbené tančiarne (milongy), prispeli k postupnému „dozretiu" tanga. V takejto vykryštalizovanej podobe sa mu otvorili dvere k prosperite a popularite, ktorej sa tešilo až do konca 60-tych rokov.

Po páde militantnej vlády v Argentíne, po roku 1983, sa v Buenos Aires začalo obdobie pôsobivej tango renesancie. Krátko na to sa milongy vrátili aj do Európy a stali sa opäť populárnymi. Tango sa uchytilo vo všetkých kultúrnych centrách po svete. Pomalšia, melancholická hudba vytvára romantickú atmosféru pre tanec, v ktorom sa stretávajú ľudia rôznych vekových kategórií, aby mohli spolu zdieľať svoju lásku k tangu a k tanečnému umeniu.

Milonga - čiže tančiareň

Tanečný žáner, ktorému hovoríme argentínske tango, sa skladá z troch tancov: z argentínskeho tanga, z kriolského valčíka a z milongy. Hudba milongy je živá a veselá. Možno práve preto sa miesto, kde sa tancuje argentínske tango volá - milonga. Milonga je tančiareň - kam sa chodia tangueros zabávať. V neformálnej atmosfére sa tancuje tango celý večer.

Páry sa na milonge striedajú a tancuje sa na tandy - kolá. Jedna tanda sa skladá z troch pesničiek, ktoré tvoria jeden tanečný žáner. Krátka prestávka medzi kolami sa volá cortina. Počas cortiny sa páry vymenia a ďalšiu tandu tancujú nové páry.

Etiketa káže, aby partner prejavil iniciatívu a vyzval dámu do tanca. Avšak, v skutočnosti, dáma vyberá pohľadom partnera, s ktorým bude tancovať tandu. Pokiaľ sa pohľady partnerov vopred nestretnú, partner riskuje odmietnutie. Počas skladby je dovolené sa porozprávať. Predstaviť sa. Small talk však končí, akonáhle začína vokálny vstup. Áno, na milonge platí zásada, že text piesne má najvyššiu prioritu.

Páry môžu ukončiť tandu po doznení ktorejkoľvek pesničky. Na parket sa taktiež môžu pridať medzi pesničkami aj počas rozbehnutej tandy. Želajúcich tancovať je obvykle viac ako priestoru na parkete, takže sa tancuje šetrne s miestom. Figúry bežné, napr.: ocho, parada, media luna, etc., sa tancujú v tanečnom kole. Odvážnejšie figúry gancho, sacada, volcada, colgada, voleo, etc. sa tancujú v rohoch miestnosti, a na miestach, kde je málo párov a nehrozí kolízia.

Ak napriek všetkej snahe oboch párov ku kolízii dôjde, je na mieste, aby sa partner ospravedlnil. Ako v doprave: Kto narazí do stojacého auta, platí pokutu., tak aj na parkete Ospravedlňuje sa ten, kto narazí do stojacého páru. Preto sa všetky rozhovory, ak sú nevyhnutné, odohrávajú na okraji tanečného parketu.

Posledná pesnička, ktorá uzatvára celú milongu sa volá La Cumparsita. Táto dobre známa skladba je znamením, že je čas sa rozlúčiť...

Kurzy

Umenie tancovať tango si vyžaduje chuť, čas a nadšenie. Argentínske tango je improvizačný tanec. Jednotlivé kroky sa spájajú do tanečných figúr. Figúry sa tancujú v ľubovoľnom poradí. Výsledný tanec je súhra hudby, nálady a temperamentu tanečných partnerov. Na svoje si prídu milovníci extravagantnejšieho štýlu tanca, ako aj jemnejší tanečníci, ktorí volia viac vychutnávať prítomný okamžik.

Naučiť sa tancovať nie je žiadna raketová veda. Chce to len dobrú partnerku/partnera a tanečné topánky. Niekto pochopí ako tango funguje po pár lekciách. Niekto chce preniknúť do podstaty tanca a venuje mu viac času. Je to individuálne.

Tango nie je samoúčelné. Nie su to len kurzy a dosť. Bez tančiarne, bez možnosti skúšať, skúmať, experimentovať, hrať sa s krokmi a objavovať nové kreácie by tango nebolo príťažlivé. Tango má mnoho stýlov tango salon, tango milonguero, tango nuevo, tango každý si vyberie ten svôj štýl a ten tancuje. V Žiline sme nadviazali na školu tanga, ktorú v Prahe založil Julio Horatio Martineze, je to tango postavené na schématizme, ktorý napísal Rodolfo Dienzel s manželkou.

Počas kurzu pre začiatočníkov si posupne predstavíme základné figúry paso basico, parada, barrida, ocho etc. a zameriame sa na držanie v páre.

Na kurze pre pokročilých tancujeme volcada, colgada, planeo, lapiz, etc. a skúšame kontaktnú improvizáciu, kombinovanie figúr, prácu s priestorom na parkete. Učíme sa ohľaduplnosti voči ostatným tancujúcim párom a zároveň prácu s hudbou - tanec ako výrazový prostriedok.

Kedy začať? - Nuž hneď!

O nás